Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Kronika obce

 

Prvý zápis v kronike obce Michalová je spracovaný v roku 1934 miestnym učiteľom Ladislavom Kalíškom, ktorý bol rodákom z obce Libhošť, v okrese Nový Jičín.
O vzniku osady Michalová sa dočítal z rôznych prameňov. V kronike píše o historických dátach založenia obce a to hlavne z knihy „História Domus“, ktoré mal k nahliadnutiu na breznianskej a polhorskej fare. Ďalšie dáta sú zachytené v archíve podbrezovských štátnych železiarní a tiež na štátnom lesnom riaditeľstve v Brezne.
Chotár, na ktorom sa rozprestiera obec Michalová patril mestu Breznu. Vznik Michalovej sa podľa dostupných prameňov uvádza do roku 1788, ktorý však nie je presne určený. Niektoré pramene uvádzajú vznik obce do rokov 1750 až 1760.
V tomto období Uhorsko-kráľovský banský erár, citujem: „kutal“ v miestnych lokalitách Slosiarka, Haviarovo, na Sedle, Chyžnianka, Chmeľuska a Baniarska. Toto „kutanie“ bolo korunované úspechom, lebo v blízkych lokalitách boli náleziská väčšieho množstva železnej rudy. Ruda sa vozila do Tisovca. Preprava rudy bola nákladná a prevoz bol o to zložitejší, že v blízkych horách lúpili zbojníci. Preto v roku 1795 bola postavená v Michalovej vysoká pec.
Ťažba a spracovanie železnej rudy trvala až do roku 1877, kedy vysokú pec pre nedostatok rudy zlikvidovali.
Približne v tomto období vznikla najprv osada, z ktorej sa vyvinula obec Michalová. Pôvodný obyvatelia boli čiastočne nemeckého, maďarského i talianskeho pôvodu, o čom dodnes svedčia mnohé priezviská: Aschenbrier, Riedlmajer, Antoniny, Alberty, Mesároš a iné. K nim pribudli aj kolonisti z bývalej zvolenskej župy, ktorí sem prišli za účelom ťažby železnej rudy.
Postavením vysokej pece, volali ju „Maša“ a aj v spisoch tejto doby je obec Michalová označovaná ako: „Maša“. Tento názov sa zachoval dodnes a používajú ho najmä starší občania.
Rímsko-katolícka ľudová škola bola postavená v roku 1792 hneď po dokončení stavby huty.
Pred tým, než bola škola postavená, deti robotníkov učili vzdelanejší robotníci, vybratí na tento účel. Prvým učiteľom bez pedagogického vzdelania bol Jozef Hraško, ktorý pre nízky
učiteľský plat vykonával ešte prácu pisára v hute, čím si zabezpečil aké-také živobytie. Prvý diplomovaný učiteľ bol v roku 1887 ustanovený Ondrej Mathia, zároveň bol aj organistom.
Od občanov požíval lásku a úctu. Mnohí starší občania si ho pamätajú dodnes. Po ňom nastúpil František Ondris a Mária Krajčová. Ľudová škola bola dvojtriedna, stála pri potôčiku oproti starej budovy MNV. Pôsobili v nej títo učitelia : Anna Marková, Anna Jarošová, Rudolf Telka, Mária Grajzeľová, Lídia Javorčíková, Viera Pernischová a Dagmar Pitlovičová. Ľudová škola slúžila do roku 1961.
Ďalšia dôležitá budova v obci bola lesná správa (dnešná pekáreň), ku ktorej patrili neďaleké budovy a slúžili ako byty pre vyšších úradníkov a polesných. V kronike sa uvádza, že na mieste dnešnej kancelárie bola kedysi väznica. V byte, ktorý bol pôvodne drevený, býval muž nezlomnej vôle a energie lesmajster J. Dekrét, ktorý je známy, ako reorganizátor lesného hospodárstva na strednom Slovensku. V roku 1825 po prvýkrát na Slovensku v lesoch na Michalovej predviedol ručnú pílu „ bruchatku „ .

Poza celú obec Michalovú vedie trať z Brezna cez Hálny do Polhory. Odtiaľ sa mení na ozubnicovú trať, ktorá prechádza rozsiahlymi ihličnatými lesmi až do Tisovca. Táto časť trate je charakteristická dvomi ojedinelými vysokými vijaduktami, ktoré spájajú úzke ale hlboké údolia a pohľad z okna motorového vlaku poskytuje nádherný pohľad z výšky a človeka dojíma úžas nad malebnou a ešte divokou časťou týchto prekrásnych zákutí Slovenského Rudohoria.

Obyvateľstvo obce, ako už bolo spomenuté je vo veľkej miere nemeckého, maďarského, čiastočne talianskeho a aj poľského pôvodu. Boli to kolonisti, ktorí sem prišli za prácou. Veľmi rýchlo sa aklimatizovali, osvojili si slovenskú reč a dnes hovoria čistou, ľúbozvučnou slovenčinou. Len mená sú dôkazom ich neslovenského pôvodu. Kronikár sa ďalej venuje zamestnaniu obyvateľstva obce, kde prevažnú časť tvoria robotníci v podbrezovských železiarňach a nepatrná časť sa živí roľníctvom a povozníctvom. V tom čase boli v obci dvaja stolári, jeden obuvník, jeden mäsiar, jeden obchod so zmiešaným tovarom a jeden hostinec. Veľká nezamestnanosť, ktorá sa začala v tridsiatych rokoch postihla aj obec Michalovú, hlavne mladých ľudí. Občania si vlastnými silami postavili kostol v rokoch 1894-1897, ktorý slúžil pre občanov rím.-katolíckeho vierovyznania. Tunajší kostol patril pod polhorskú farnosť až do roku 2005.
Aj poštový a notársky úrad bol v Polhore, pod ktorý administratívne patrila obec Michalová.
Najväčším bohatstvom pre tunajších občanov sú rozsiahle lesy.

Hospodárenie obce bolo na dané možnosti na veľmi nízkej finančnej úrovni. V roku 1890 bol richtárom p. Rosiar a obecné účty vykazovali príjem 258 zlatých 80 grajciarov. Výdavok činil 235 zlatých a 34 grajciarov.

Prvú svetovú vojnu a jej následky pociťovali všetci občania Michalovej a zasiahla ich vo všetkých oblastiach. Mnoho schopných mužov muselo narukovať. Ich rodiny postrádali otcov i synov, pretože zostali bez akýchkoľvek príjmov. Ľudia trpeli nedostatkom potravín, všetko sa zdražovalo, vznikol čierny obchod. Pre vojnové účely sa rabovalo po celej vlasti, brali hlavne kovové a mosadzné predmety, ktoré sa odvážali do podbrezovských železiarní na výrobu bodákov a iných zbraní. Následne boli zhabané a odvezené aj michalovské zvony. Smutný deň pre troch občanov bol 31. marec 1919, keď sa ráno o piatej hodine vykoľajil vlak za Michalovou a štyri vozne sa zrútili po strmom svahu ku hradskej. Bolo mnoho ranených a nešťastie si vyžiadalo tri ľudské životy: boli to Ondrej Krul , Ján Nepšinský a Emília Vlček, obyvatelia Polhory. Na tomto mieste bol postavený kríž. Citujem : „ Na znak vďaky za božiu prozreteľnosť a úctu k jej velebnosti ako výraz bratskej lásky k tragicky zosnulým občanom susednej obce Polhory “.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa ujali správy obce noví funkcionári. Boli to Ján Gilla, jeho zástupca Gustáv Kováčik, Róbert Benko, Ľudvik Krajč, Ján Čellár, Július Marko, po ňom jeho brat Jozef Marko , Jozef Sloboda, Stanislav Rosiar, Dezider Tisovčík a Jozef Rosiar.

Štyridsiate roky sa zapísali do rozvoja elektrifikácie obce, dovtedy sa svietilo petrolejkami. Keďže zavedenie elektriny do súkromných domov bolo nákladné a ľudia chudobní, postupovala elektrifikácia veľmi pomaly. Najneskôr bola elektrina zavedená do kostola a do rímsko-katolíckej ľudovej školy.
Dňa 4. septembra 1939 bol založený v obci dobrovoľný hasičský zbor, pri tejto príležitosti bola posvätená zástava vtedajším duchovným Vojtechom Čunderlíkom. Členovia hasičského zboru sú dodnes prvoradými pomocníkmi pri rôznych zložitých akciách a pre obec sú nepostrádateľní. K aktívnym členom hasičského zboru patrili v minulosti Ján Giertli, Jaroslav Tisovčík, Ľudovít Bobák a mnohí ďalší.
Druhá svetová vojna priniesla nové utrpenie pre obyvateľov Michalovej, ktorí znova strádali z nedostatku potravín, šatstva a obuvi. Všetky ceny rapídne stúpali a opäť sa ujímal pokútny čierny obchod.
Blížil sa koniec vojny, nemecké vojská prehrávali vojnu. Muži z obce zo strachu pred fašistami sa ukrývali v blízkych lesoch a rodiny ich zásobovali najnutnejšími potravinami. Mnohí z nich sa zapojili do Slovenského národného povstania. Cez Michalovú prechádzalo maďarské vojsko, ktoré ustupovalo pred sovietskou armádou. Január 1945 bol svedkom príchodu rumunských a po nich sovietskych vojakov, z nich mnohí položili pri oslobodzovaní priľahlého okolia svoje životy. Pre 126 vojakov rumunskej armády vykopali občania v miestnom cintoríne hroby, kde ich s úctou pochovali. V neskorších rokoch boli exhumovaní a odvezení na ústredný cintorín vo Zvolene. Za našu slobodu položili svoje životy štyria občania obce Michalová. Sú to: Alexander Holbík, Ján Gajda, Ema Klimentová a Štefan Krajč. Vďační občania im venovali pamätnú dosku, obsah ktorej si môže každý obyvateľ i hosť prečítať na budove bývalého MNV.

Povojnové roky prinášajú v politickom a spoločenskom živote občanom Michalovej veľké zmeny. Vládu v novej ČSR preberá komunistická strana na čele s Klementom Gottwaldom. Vedúcu úlohu v štáte prebrala komunistická strana Československa.
Rok 1953 prináša menovú reformu, ktorá sa dotkla mnohých statočných občanov, ktorí si svojou usilovnou prácou nadobudli istý finančný základ.
Rok 1957 je pre Michalovú významný výstavbou železničnej zastávky.
Nastávajúce roky boli poznamenané rozvojom stavebného zveľaďovania, pribúdali nové a úhľadné domy. Obec nadobúda ucelenejší a krajší vzhľad. Na miestach starých drevených domov vyrastajú nové domy, v niektorých i byty pre dve – tri generácie.
2. septembra 1962 bola odovzdaná do užívania nová 8-ročná škola, ktorá je postavená na rozhraní obcí Michalová a Polhora. Pri škole bola postavená aj telocvičňa.
V starej budove, ktorá slúžila ako byt pre zamestnancov štátnych lesov, bolo zriadené zdravotné stredisko a zubná ambulancia. Na tieto účely bol interiér prestavaný za pomoci OÚNZ a vtedajšieho národného výboru. Prvým lekárom bol MUDr. Milošovič a ďalšími lekármi boli : MUDr. Pospíšilová, MUDr. Demianová a MUDr. Tesák. Vyše 30 rokov odpracovala v ambulancii ako zdravotná sestra Božena Luštiaková. V zubnej ambulancii pracoval dentista Ladislav Roháč,  MUDr. Molčáni, v súčastnosti MDDR. Mirka Košíková.
Najkrajšia a v tom čase najmodernejšia budova s balkónom stojí dodnes a slúži na rôzne účely obchody, hostinec a dnes už aj klub katolíckej mládeže DOMKA. Zaujme okoloidúcich chodcov svojou veľkosťou a mohutnosťou. Je to kultúrny dom. Zaslúžili sa oň čestní členovia Potravného družstva, menovite predseda Jozef Kurek a ako sa v kronike uvádza citujem: „že táto mohutná budova má hlásať okoloidúcim, že michalovskí občania sú kultúry milovní, pokrokoví, húževnatí, vytrvalí a dobrí vlastenci, ktorých neodstraší ani stavba takej veľkej budovy, ktorá bude čestným odznakom obce na večné veky“. Myšlienka sa stala skutkom a budova kultúrneho domu bola postavená v rokoch 1927-1929.
Po úprave veľkej kultúrnej miestnosti bolo zriadené kino, čo využívala hlavne mládež a v hojnom počte navštevovala rôzne filmové predstavenia. Hlavní aktéri pri obstarávaní a prevádzke kina boli : Štefan Alberty, Ján Lutica, Ján Onderko, Bohuš Kliment, Daniel Alberty a ďalší.
Spoločenský a kultúrny život bol v tomto období na slušnej úrovni. Nacvičovali sa divadelné hry, rôzne zábavné programy, kurzy šitia a varenia. Tieto aktivity boli nepravidelné, ale z času na čas oživili jednotvárnosť dedinského života. Zo zaujímavých hier bola nacvičená hra Radúz a Mahuliena a tiež opereta Vy krásne Tatry malebné. Vytvorený bol dobrý divadelný súbor a tiež hudobná skupina, čo vyzdvihlo celé predstavenie a divákmi bolo vysoko ocenené.
V roku 1967 sa započalo s výstavbou cesty od Brezna až po Polhoru. Výstavba asfaltovej cesty pokračovala pomaly, po etapách. V jej nadväznosti sa vybudovalo pouličné verejné osvetlenie a miestny rozhlas.
V roku 1973 bol zriadený v priestoroch starej budovy MNV poštový úrad.
Zubná ambulancia bola preložená do P. Polhory, keďže tam boli lepšie priestorové a pracovné podmienky. V tomto roku bol zriadený Zbor pre občianske záležitosti a svoju činnosť začal v nasledujúcom roku 1974. Medzi ďalšie spoločenské organizácie patrila miestna pobočka Československého červeného kríža, v ktorej obetavo pracovala Anna Jarošová , Božena Luštiaková a v súčasnosti Marta Kvietková. Organizácia dosahuje veľmi dobré výsledky v dobrovoľnom darcovstve krvi. Činné boli aj ostatné zložky Národného frontu ako Zväz protifašistických bojovníkov, Zväz žien a Socialistický zväz mládeže.
V tomto istom roku bol dokončený obecný vodovod a tým sa uľahčil život všetkým obyvateľom obce. Započala sa výstavba šatní na športovom ihrisku. Na prácach sa zúčastňovali najmä športovo založení občania a športová mládež. V akcii „Z“ bola začatá stavba autobusových čakární.
Rok 1977 opäť zaznamenal pokrok v obci. Začal sa budovať „Dom služieb“, kde prízemie slúži dodnes na obchodné účely. Poschodie bolo vymedzené pre zdravotné stredisko, zubnú ambulanciu a ostatné priestory pre účely bývalého MNV a dnešného obecného úradu. Neskôr sa vystavala budova Pošty v Michalovej a garáže.
V roku 1978 sa započalo s výstavbou lyžiarskeho vleku na Breste. Dokončený bol v roku 1979. Výdatnú pomoc pri budovaní lyžiarskeho vleku poskytli viacerí občania. Predovšetkým: Ing. František Alberty, Ing. Milan Boháčik, František Boháčik, František Riedlmajer a mnohí ďalší občania zanietení pre tento druh športu. Tento rok priniesol zmenu vo funkcii kronikára. Stal sa ním Dezider Tisovčík. Udalosti zapisoval dôsledne a zodpovedne až do roku 1998, keď náhle z našich radov odišiel. Po ňom prevzal písanie kroniky Jozef Horník. Pri tejto príležitosti vymenujem všetkých kronikárov od roku 1934, ktorí chronologicky zapisovali dôležité udalosti v obci : Ladislav Kalíšek, František Ondris, Rudolf Telka, Emil Šperka, Ladislav Kollega a Anna Kokavcová.
Roky 1980-1985 – v kronike sa konštatuje, že tieto roky znamenali veľký rozmach vo výstavbe rodinných domov, ako aj rekonštrukcie starších bytov a domov, čím si mnohí obyvatelia vylepšili svoje sociálne a hygienické zariadenia.
V tomto čase sa započalo so stavbou dávno postrádateľného Domu smútku, ktorý je dodnes dôstojným stánkom pre zomrelých občanov. Práve tieto roky boli bohaté na výstavbu a prestavby spoločenských budov, ktoré mali slúžiť k lepšiemu a kultivovanejšiemu životu obyvateľom Michalovej. Zásluhy pri budovaní našej obce majú predovšetkým občania, ktorí organizovali a viedli našu obec. Volení funkcionári, tajomníci, predsedovia, starostovia a poslanci. Ako prví po oddelení od Polhory boli Milan Kurajda s manželkou Eliškou Kurajdovou. Pôsobili na MNV od roku 1951. Po nich nasledovali predsedovia František Riedlmajer a Milan Krupa. Ako poslanci ONV veľmi aktívne pracovali Vladimír Logauer a Elena Brziaková.
Obnovenie obecnej knižnice pripadá na rok 1980, odvtedy vedie obecnú knižnicu Anna Marková. Počet knižných jednotiek narástol z 362 na 5289 kníh. Obecná knižnica je dôležitá kultúrna ustanovizeň, ktorá napomáha rozširovaniu vedomostí nielen pre deti a mládež, ale obohacuje aj dospelých a napomáha im kultúrnejšie prežívať voľné chvíle. Počet čitateľov z roka na rok pribúda. Obecný úrad prispieva každoročne na nákup nových kníh a časopisov. V budove bývalého zdravotného strediska bola po rekonštrukcii zriadená materská škola pre 60 detí. Aj týmto zariadením stúpla životná úroveň obce. O deti je vzorne postarané . Prvou riaditeľkou Materskej školy bola Jozefa Telková. Vystriedali sa mnohé učiteľky. Z nich najdlhšie pracovali : Veronika Haliarska, Regina Filipová, Mária Nováková a Anna Kubušová.
Celé toto obdobie je podľa záznamov v kronike konštatovaním, že životná úroveň občanov nepomerne vzrástla. Všetci práceschopní obyvatelia obce boli zamestnaní, svoj životný štandard si mohli zlepšovať, čo dokazuje aj zvýšený počet osobných áut a rôznych motorových hospodárskych strojov, ktoré mali slúžiť na uľahčenie poľnohospodárskych prác. Z obce sa pomaly vytrácali povozy ťahané volmi, zostalo však niekoľko koní, ktoré si občania držia pre vlastnú potrebu. Navždy zmizol idylický pohľad na zapriahnuté voly, ťahajúce v zime veľké obkliesnené stromy na blízku pílu Kubickú a vytvárajúce lesklé koľaje, ktoré šantivé deti využívali na zimné radovánky. Život sa začal uberať novým smerom, technika a moderné prostriedky vytláčali zaužívaný stereotyp zaostalej dediny. Všetko sa prispôsobuje novým trendom a rozdiely medzi mestom a dedinou sa minimalizujú.
V ďalších rokoch sa kronikár venuje kultúrno-spoločenským a politickým udalostiam vo svete a ich dopadom aj na také malé spoločenstvá, ako je obec Michalová. Rok 1989 a nežná revolúcia je pokračovaním zmien, aké sa udiali v okolitých štátoch. Znamenajú koniec jednej strany, koniec proletárskemu internacionalizmu, príprava na prvé demokratické voľby, zmeny vládnutia v štáte a tým aj v mestách a obciach. Tieto prevratové zmeny neobišli ani obec Michalovú. Vznik nových politických strán, ich programy mali usmerňovať obyvateľov pri prvých demokratických voľbách. Prvým starostom po páde socializmu bol zvolený do čela vedenia obce Mgr. Jaroslav Berčík, pôvodným zamestnaním učiteľ. Svoju funkciu vykonáva už piate volebné obdobie.
Zanikol názov Národný výbor a do povedomia sa opäť vrátili pojmy obecné zastupiteľstvo, starosta a obecný úrad. Takto sa začala nová etapa riadenia štátu i obcí. Život sa konsolidoval, ale nové zriadenie prinášalo aj mnohé otázniky, hlavne v oblasti začínajúcej a pokračujúcej nezamestnanosti, keďže mnohé okolité podniky končili svoju činnosť, štát prestal podporovať jednotlivé závody a mnohé začínajúce súkromné podniky krachovali a tak sa zhoršovala situácia v zamestnanosti, hlavne u mladých ľudí. Tieto zmeny občania chápali ako nevyhnuté, ale rúcali sa ich predstavy o tom, že štát už nie je povinný starať sa o zamestnanie občanov, ako to bolo v minulosti. Mnohí odchádzajú za prácou do iných miest a podnikov, niektorí aj do zahraničia. Iní občania začínajú so súkromným podnikaním, ktoré však v našej malej obci nemá veľkú perspektívu. Rozširujú sa obchody s potravinami. Dnes ich má obec osem.
Nasledujúce roky 1993-2000 sú zaznamenané ako roky pomernej stagnácie. Hlavným dôvodom je neutešená finančná situácia mladých ľudí, nezamestnanosť, spomínaný krach okolitých podnikov, vysoké ceny a neustále zdražovanie potravín a tiež stavebného materiálu.
Stavbu rodinných domov mohlo dokončiť len niekoľko rodín. Banky síce poskytovali pôžičky, ale za vysoké úroky. Obyvatelia sa v tomto období zameriavali na rekonštrukciu svojich rodinných domov, ktorá súvisela s plynofikáciou obce. Zavádzanie plynu sa uskutočňovalo v troch etapách od roku 1997 do roku 2000. Po ukončení plynofikácie obce boli sčasti upravené miestne komunikácie.
Pokračovala rekonštrukcia obecného vodovodu a to vybudovaním dvoch vodojemov a zachytením dvoch prameňov do hlavného potrubia.
V rajóne obce sú tieto závody a podniky: Štátne lesy, Mestské lesy, píla Kubická, pekáreň chleba a pečiva a súkromná píla Igor Dibdiak.
Do tohto obdobia patrí aj založenie ZO JDS. Zakladajúcimi členmi boli František Onderko, Jozef Rosiar a Dezider Tisovčík. Aktivita sa zvýšila prevzatím funkcie Mgr. Vierou Pernischovou. Spolu s členmi výboru organizujú mnohé kultúrne a spoločenské podujatia. JDS patrí medzi najaktívnejšie kultúrno-spoločenské ustanovizne.
V roku 2013 si športová verejnosť pripomenula 80-te výročie založenia organizovaného futbalu v obci Michalová. TJ Slovan Michalová má bohatú tradíciu a do športovej činnosti aktívne zapája hlavne mládež.


Táto takmer 228 ročná história obce Michalová nie je až taký veľký časový úsek, veď mnohé obce majú za sebou 300-500, ba aj 700 ročnú minulosť. Obec Michalová patrí k mladším usadlostiam v okrese Brezno. Obec má však všetky predpoklady na ďalší rast a rozvoj po každej stránke. Záleží na nás, na občanoch, ako sa k rozkvetu a vývoju našej obce postavíme. Máme múdrych a obetavých ľudí, ktorí tak ako v minulosti, tak aj v súčasnosti venujú svoje sily, vedomosti a voľný čas na kultúrny a spoločenský rast našej obce.