Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História

 

Obec Michalova vznikla roku 1788 ako komorská osada na katastrálnom území mesta Brezna. Vznikla v blízkosti železorudných bani a najmä vysokej pece, ktorá sa v pramennom materiáli spomína ako "polhorska vysoká pec", z tých dôvodov, že v čaše rozhodnutia o výstavbe vysokej pece, teda v roku l795 sa nachádzalo na území Pohronskej Polhory vybudovaných erárom a Banskou komorou v Banskej Bystrici niekoľko statných obytných domov. Na spracovanie železnej rudy nám poukazujú nálezy v chotári obce, ako sú miesta, kde sa pálilo drevo, ktoré používali pri výrobe surového železa. Ďalej sú to skládky pekne sfarbenej trosky, ktorá bola vyvážaná ako vedľajší produkt z vysokej pece. Okrem ťažby železnej rudy sa v chotári obce v rokoch 1938 až 1950 ťažila aj mangánová ruda, ktorá sa elektrolyticky spracovávala v Banskej Bystrici.

História obce Michalova je už od jej založenia nerozlučné spätá s vysokou pecou. O tom, že obec vznikla na základe existencie vysokej pece nám svedčia i miestne názvy ulíc, ako ulica Trosky, po ktorej sa vyvážala troska cez tuto časť obce. Ulica Hrable bola pomenovaná po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo bukové drevo a zachytávalo, a vyrábalo drevene uhlie. Ulice Horný rad a Dolný rad sa nachádzali v blízkosti vysokej pece, kde bývali poprední robotnici, ktorí sa prisťahovali z Nemecka a rakúskej časti Habsburskej monarchie. O tom nám svedčia priezviska prisťahovalcov  národnosti nemeckej {Riedmaier, Aschenbner, Pernisch), povozníci sa prisťahovali z Oravy a Poľska Korek, Telka, Zajak, Ridzon, Meliak, Kokavec, Homola, Uram, Rosiar, Marko a pod.). Pri výstavbe železničnej trate v rokoch 1895 a 1896 sa prisťahovali obyvatelia talianskej národnosti (Antanini, Alberty).

Nová osada sa rýchlo rozvíjala, pretože bolo potrebne väčšie množstvo pracovníkov pri spracovaní železnej rudy, pálení bukového dreva. Kým v polovici minulého storočí a mala obec 600 domov s vyše 500 obyvateľmi, v roku 1940 mala 797 obyvateľov, v roku 1970 žilo v obci 1557 ľudí v roku 1991 už len 1330 obyvateľov. V rokoch 1847 a 1848 zomierali obyvatelia obce od hladu. Kostol bo1 postavený v roku 1890.

Vysoká pec v Michalovej bola 9 a po1 metra vysoká a ročne vyrábala 20 ton šedého surového železa a po prestavbe v roku 1856 sa stala najväčšou pecou štátnych železiarni v Hronci. Projekt na výstavbu pece vypracoval J. Dekrét Matejovie. Kým ostatne vysoké pece dosahovali 24 viedenských centov dennej produkcie, tak michalovská pec dosahovala až 62 viedenských centov denne. Obyvatelia obce dostali v minulom storočí od štátu zálohu vo výške 3000 zlatých, aby si mohli zakúpiť záprahy na vozenie surového železa a rudy z rimavskej doliny do Hronca a Podbrezovej. V druhej polovici 19. storočia začala klesať výroba surového železa, kým ešte vysoká pec spracovala vyše 80% rúd dovezených. Od roku 1873 začala výroba silne klesať a začiatkom roku 1877 bola pec vyhasnutá, zariadenie presťahované do Hronca. Roku 1880 bol licitačný prenájom ostatných nehnuteľnosti prevzatý štátnymi lesmi. Po likvidácii vysokej pece v Michalovej robotnici z obce dochádzali za pracou do štátnych železiarni v Podbrezovej a v Hronci, v rokoch 1924 až 1938 pracovali tiež na výstavbe tunelov na trati Červená Skala - Margecany.

Po druhej svetovej vojne pracovali i v novopostavených závodoch v Brezne a na Piesku. V súčasnej dobe okolité podniky znížili produkciu výroby, tým aj znížili počet pracovníkov a tak značná časť obyvateľov obce prešla pracovať k súkromným podnikateľom. 

Pečať obce Mihalovo

Svedectvo - písomný prameň

Vysoká pec Mihalovo 1857

 

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský 

Prikladáme diela autora, ktorý sa zameriaval na históriu aj našej obce Michalová. Diela sú voľne dostupné na priložených linkoch alebo v PDF formáte. odporúčame k čítaniu .... 

 

50. rokov života - 1. časť

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1366/Zechenter-Laskomersky_Patdesiat-rokov-slovenskeho-zivota-I/1

 

50. rokov života - 2.časť

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1367/Zechenter-Laskomersky_Patdesiat-rokov-slovenskeho-zivota-II/1