Brožúra na stiahnutie (pdf, 3,7 MB)

O CHRÍPKE A CHRÍPKOVEJ SEZÓNE

1. Čo je to chrípka, ako sa šíri a aké príznaky má ochorenie?

Chrípka je veľmi časté a vysoko infekčné vírusové ochorenie. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus chrípky a prameňom pôvodcu nákazy je infikovaný človek. Inkubačný čas (teda čas, ktorý uplynie od nakazenia sa po objavenie sa prvých príznakov ochorenia) je 1 - 3 dni.

Vírus chrípky sa ľahko šíri priamym kontaktom, najčastejšie kvapôčkovou infekciou (teda prostredníctvom kvapôčok a aerosólu, ktoré sa uvoľňujú z tela chorého pri kýchaní, kašľaní, ale aj rozprávaní). Prenos je možný aj kontaminovanými predmetmi, ktoré chorý používa (tanier, poháre, príbor, atď.), alebo povrchmi, ktorých sa dotýka (napríklad kľučky, rúčky nákupných vozíkov, držadlá vo vozidlách hromadnej dopravy a podobne).

Vstupnou bránou pre vírus chrípky sú horné dýchacie cesty a očné spojovky. Jeden chorý môže infikovať pomerne veľké množstvo ďalších ľudí, pričom ideálnym prostredím na šírenie ochorenia sú preľudnené a nevetrané priestory. Deti ochorejú o čosi častejšie ako dospelí. Dôvodmi sú nedostatočne vyvinutý imunitný systém, pobyt v detských kolektívoch a zároveň slabšie hygienické návyky.

Príznaky chrípky:

• horúčka (obvykle nad 38 stupňov Celzia),
• pocit horúčky a/alebo zimnice,
• bolesť hrdla, suchý,
• dráždivý kašeľ,
• upchatý nos,
• bolesti hlavy, svalov, kĺbov,
• strata chuti do jedla,
• silná únava a celková fyzická vyčerpanosť.

Príznaky nastupujú náhle a sú intenzívne, pričom môžu pretrvávať až dva týždne.

Liečba chrípky je v kompetencii lekárov. V žiadnom prípade by sa nemala „prechodiť“ , je potrebné ju vyležať doma a postupovať podľa pokynov lekára. Jej liečba sa zameriava predovšetkým na tlmenie príznakov ochorenia. Spočíva napríklad v podávaní liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, proti zápalu dýchacích ciest a podobne. Liečbu môžeme podporiť pitím bylinkových čajov a dbaním na dostatočný príjem tekutín, podávaním ľahšie stráviteľných jedál, vyšším príjmom vitamínov, najmä v ovocí a v zelenine.

Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu chrípky bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa, iba ak je chrípka komplikovaná bakteriálnou infekciou. Antibiotiká neúčinkujú na vírusy, ale na baktérie.

2. Ako rozoznať chrípku od prechladnutia?

Niektorí ľudia si zamieňajú prechladnutie (spôsobené inými typmi vírusov) s chrípkou. Ak prechladnutie nie je komplikované ďalšou infekciou, ochorenie má spravidla iba mierny priebeh. Naopak, chrípka častokrát býva vážnym ochorením, ktoré neradno podceňovať.

V diagnostike sa všeobecní lekári orientujú podľa typických príznakov chrípky a s ohľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu. V prípade potreby lekár môže zvážiť aj výter z nosohltana, ktorý sa laboratórne vyšetrí na prítomnosť chrípkového vírusu.

3. Aké zdravotné komplikácie môže spôsobiť chrípka?

Chrípka nie je banálnym ochorením. Ochorenie môže mať ťažký priebeh, pre ktorý je nutná hospitalizácia, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Chrípka sa môže skomplikovať zápalom pľúc, zlyhaním dýchania či zápalom srdca. Chorým sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti, alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne, pri ktorom v dôsledku nedostatočného zásobenia kyslíkom dochádza k zlyhávaniu orgánov.

Starší ľudia, tehotné ženy, deti do päť rokov a ľudia s chronickým ochorením alebo s oslabenou imunitou majú väčšiu pravdepodobnosť závažného priebehu chrípky s rizikom závažných komplikácií.

4. Čo je to chrípková sezóna a ako dlho trvá?

Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začína od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka (začiatok októbra až začiatok mája). Ide o chladné ročné obdobie, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a jej podobných ochorení.

Len v Európe sa každoročne infikuje približne desať až tridsať percent populácie a dôsledkom sú státisíce hospitalizácií.

ÚVZ SR monitoruje a vyhodnocuje priebeh chrípkovej sezóny na Slovensku a sleduje aj vývoj chorobnosti v zahraničí prostredníctvom správ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Zároveň každý pondelok počas chrípkovej sezóny ÚVZ SR zverejňuje na svojom webe aktuálne sumarizované informácie o vývoji chorobnosti na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v Slovenskej republike. Na základe týchto pravidelne aktualizovaných informácií môžu obyvatelia včas zvýšiť pozornosť a upraviť svoje správanie tak, aby znížili riziko vzniku a ďalšieho šírenia akútneho respiračného ochorenia.

5. Čo je to chrípková epidémia?

Počas chrípkovej sezóny môže dochádzať ku vzniku chrípkových epidémií. O epidémii v zásade hovoríme vtedy, keď dôjde k nahromadeniu ochorení v epidemiologickej súvislosti v pomerne krátkom čase, na ohraničenom mieste a vyvolaných tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia rozoznávame lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie.

V čase prudkého nárastu prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení v detských kolektívoch môžu byť zavedené opatrenia ako napríklad takzvané „chrípkové prázdniny“ . Ak počet neprítomných detí alebo žiakov z dôvodu ochorenia na chrípku prekročí 20 % z celkového počtu detí alebo žiakov, riaditeľ školy alebo školského zariadenia oznámi túto skutočnosť územne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Riaditeľ školy preruší výchovno-vzdelávací proces na základe odporúčania príslušného RÚVZ.

Ak sa zvýši chorobnosť akútnych respiračných ochorení a chrípky a jej podobných ochorení, môžu nemocnice či zariadenia sociálnych služieb vydať zákaz návštev na príslušných klinikách a oddeleniach zariadenia, prípadne môžu epidemiologickú situáciu v danom regióne konzultovať s miestne príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

6. Aká bola predošlá chrípková sezóna 2024/2025?

V porovnaní s predchádzajúcou chrípkovou sezónou sme v chrípkovej sezóne 2024/2025 zaznamenali o niečo vyššiu aktivitu chrípky. Krivka chorobnosti na ARO mala typický sezónny charakter s dvoma vlnami, ktoré boli prerušené obdobím vianočných sviatkov. Prvý pozvoľný nárast chorobnosti sme zaznamenali od 40. kalendárneho týždňa 2024 s maximom v 51. kalendárnom týždni 2024, teda v týždni pred začiatkom vianočných prázdnin.

Druhý prudší nárast chorobnosti nastal v závere vianočných prázdnin a hlavne v nasledujúcich týždňoch po návrate detí do škôl a škôlok. Konkrétne sme nárast chorobnosti zaznamenali od 1. kalendárneho týždňa 2025 s dosiahnutím maxima v 5. kalendárnom týždni 2025.

Porovnanie krivky chorobnosti na ARO a CHPO počas uplynulej chrípkovej sezóny 2024/2025 a sezóny 2023/2024.

​

Úrady verejného zdravotníctva počas chrípkovej sezóny 2024/2025 evidovali lokálne aj okresné epidémie, ktoré postihli takmer celé územie Slovenskej republiky. Celoštátnu chrípkovú epidémiu sme nezaznamenali.

V chrípkovej sezóne 2024/2025 sme celkovo zaznamenali jedno zatvorené zariadenie pre deti do troch rokov, 1 374 zatvorených materských škôl, 1 367 základných škôl a 97 stredných škôl. Najviac zatvorení sme evidovali v 5. kalendárnom týždni 2025 s počtom 781 zariadení.

7. Čo možno očakávať od chrípkovej sezóny 2025/2026?

Priebeh nastávajúcej chrípkovej sezóny na severnej pologuli (a teda aj na Slovensku) sa obvykle odhaduje aj s ohľadom na vývoj epidemiologickej situácie vo výskyte akútnych respiračných ochorení (ARO) a chrípke a jej podobných ochorení (CHPO) na južnej pologuli. Tam sa totiž chrípková sezóna prekrýva s „európskymi“ letnými mesiacmi a zväčša vrcholí v auguste.

Odborníci počas leta pozorne sledujú dianie v krajinách, ako je napr. Austrália, čím získajú indície o možnom priebehu sezóny počas nasledujúcej zimy na severnej pologuli. Scenáre z južnej pologule sa síce na severe nemusia naplniť, no vytvárajú priestor na prípravu.

Vírusy chrípky zachytené v Austrálii korešpondovali so zložením vakcín odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou pre južnú pologuľu.

Na základe vývoja chrípkovej sezóny na južnej pologuli, vnímavosti populácie k chrípkovým vírusom a dlhodobo nízkej zaočkovanosti obyvateľov SR proti chrípke možno na území Slovenska očakávať obdobnú intenzitu chrípkovej sezóny, ako bola predchádzajúca sezóna 2024/2025.

V prevencii vzniku ARO a CHPO je dôležitý zodpovedný a proaktívny prístup ľudí pri ochrane ich vlastného zdravia. Očkovanie môže zabrániť ťažkému priebehu chrípky u jednotlivcov, nárastu počtu hospitalizácií v dôsledku komplikácií z ochorenia na chrípku, a tým aj nadbytočnému zaťaženiu zdravotníckeho systému.

V prípade vzniku epidémií chrípky je práve očkovanie kľúčovým opatrením, ktorým je možné zabrániť nežiaducim dopadom chrípky na rizikové skupiny obyvateľov, akými sú seniori, malé deti, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a podobne.

8. Aké typy a subtypy chrípkových vírusov existujú?

V súčasnosti poznáme štyri typy vírusu chrípky - A, B, C, D. Na ochoreniach sa počas chrípkovej sezóny každoročne spravidla podieľajú predovšetkým typy A a B.

Typ C vyvoláva len sporadické (zriedkavé) ochorenia. U ľudí sú rizikovou skupinou malé deti, pričom priebeh je veľmi mierny, nespôsobuje epidémie. Najčastejšie prebieha podobne ako prechladnutie.

Vírusy typu D primárne postihujú dobytok a prenášajú sa na iné zvieratá, ale nie je známe, že by infikovali ľudí a spôsobili u nich ochorenie.

Vírus chrípky A má potenciál spôsobovať rozsiahle epidémie pre svoju značnú premenlivosť. Rizikovými skupinami, všeobecne platnými pre akýkoľvek typ chrípky, sú seniori, malé deti, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a podobne.

​

Delí sa na viacero subtypov (H1N1, H2N2 a ďalšie) podľa kombinácie dvoch povrchových častí (antigénov):

• hemaglutinínu (H, zodpovedný za uchytenie a prienik vírusu do bunky) a
• neuraminidázy (N, zodpovedná za uvoľnenie zrelej vírusovej častice z bunky).

Priebežne sa identifikovalo 18 typov hemaglutinínu chrípky A (H1 až H18) a 11 typov neuraminidázy (N1 až N11), pričom v prírode bolo v rámci subtypov zaznamenaných až 130 rôznych kombinácií.

Ako sa pomenúvajú chrípkové vírusy cirkulujúce u ľudí

A / Sydney / 05 / 97 (H3N2)

• A - typ vírusu
• Sydney - kde bol vírus izolovaný
• 05 - kmeň vírusu
• 97 - rok izolovania
• (H3N2) - subtyp vírusu

Vírusy chrípky B sú oveľa stabilnejšie. Vyvolávajú skôr zriedkavé ochorenia, prípadne epidémie menšieho rozsahu predovšetkým v detských kolektívoch, ktoré obvykle nadväzujú na epidémie vyvolané typom A.

Vírusy chrípky B nie sú rozdelené do podtypov, ale namiesto toho sú ďalej klasifikované do dvoch línií: B/Yamagata a B/Victoria. Podobne ako vírusy chrípky A, môžu byť vírusy chrípky B ďalej klasifikované do špecifických skupín a podskupín.

Vírusy chrípky B sa vo všeobecnosti menia pomalšie, pokiaľ ide o ich genetické a antigénne vlastnosti, ako vírusy chrípky A, najmä vírusy chrípky A (H3N2).

Chrípkové vírusy okrem človeka zaznamenávame aj u zvierat: vírus chrípky A bol izolovaný u vtákov, prasiat a koní, typ B u tuleňov, vírus chrípky D bol nateraz dokázaný len u ošípaných a dobytka.

OČKOVANIE PROTI CHRÍPKE

1. Ako sa môžem chrániť pred chrípkou?

Chrániť sa môžete v prvom rade očkovaním. Proti chrípke, ale aj proti COVID-19 a pneumokokovým ochoreniam existujú dostupné, bezpečné a účinné vakcíny. Očkovaný človek má vysokú pravdepodobnosť ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia a trvalými následkami týchto vírusových ochorení.

2. Prečo sa proti chrípke očkuje každú sezónu „nanovo“?

Očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať každý rok, pretože sa každý rok mení očkovacia látka (vakcína).

Zjednodušene povedané: vírusy chrípky typu A, v menšej miere aj typu B, podliehajú genetickým zmenám a imunita získaná po predchádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní v predchádzajúcom roku nemusí chrániť pred zmenenými chrípkovými vírusmi.

Odborne povedané: Proti chrípke sa očkujeme každý rok preto, lebo oba povrchové glykoproteíny (antigény) chrípky A sú antigénne značne nestabilné a často menia svoje vlastnosti. Naopak, vírus chrípky B je geneticky viac stabilný a vyskytuje sa v dvoch subtypoch označovaných ako línia Victoria a línia Yamagata.

Vakcína proti chrípke sa svojím zložením prispôsobuje pred začiatkom každej chrípkovej sezóny. Pozostáva z častí tých vírusov chrípky (antigénov), ktoré najčastejšie cirkulovali medzi ľuďmi v priebehu predchádzajúcej chrípkovej sezóny. Antigénne zloženie očkovacej látky proti chrípke odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje počas celého roka. Jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska (Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom na ÚVZ SR), zasielajú izolované vírusy chrípky na ďalšiu špecifikáciu a sledovanie do londýnskeho centra pre výskum chrípky spolupracujúceho s WHO. Krajiny svoje laboratórne výsledky, ktoré špecifikujú presný typ izolovaných vírusov chrípky v domácej populácii, zasielajú tiež do celosvetových sietí, ktoré následne môžu analyzovať najčastejšie sa vyskytujúce typy vírusov chrípky v jednotlivých regiónoch sveta.

Na základe týchto zistení potom WHO odporúča zloženie očkovacích látok proti chrípke pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu. Zvlášť pre severnú pologuľu a zvlášť pre južnú pologuľu.

Na Slovensku monitoruje výskyt cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky Národné referenčné centrum pre chrípku na ÚVZ SR. Identifikuje ich na úroveň typov, subtypov a variantov. Zabezpečuje tiež diagnostiku špecifických protilátok proti vírusu chrípky A, vírusu chrípky B, respiračnému syncyciálnemu vírusu, vírusu parachrípky sérotypov 1, 2 a 3, adenovírusu a vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy. NRC pre chrípku spolupracuje s referenčným centrom WHO v Londýne a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu infekčných chorôb (týždenné hlásenie virologických výsledkov, vedie databázu laboratórnych údajov), je stálym členom európskej pracovnej skupiny pre chrípku EISN pri ECDC a aktívne s ňou spolupracuje, takisto spolupracuje s WHO na celosvetovom programe surveillance chrípky.

3. Ako bolo aktualizované zloženie vakcín pre chrípkovú sezónu 2025/2026?

Na základe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie obsahujú vakcíny v chrípkovej sezóne 2025/2026 na severnej pologuli nasledovné vakcinálne kmene:

• A/Victoria/4897/2022 (H1N1)pdm09-like virus
• A/Croatia/10136RV/2023 (H3N2)-like virus
• B/Austria/1359417/2021 (B/Victoria lineage)-like virus

Vakcíny už neobsahujú kmeň B/Yamagata, ktorý nebol zachytený od marca 2020 a nepredstavuje aktuálnu hrozbu pre verejné zdravie.

Pre chrípkovú sezónu 2025/2026 budú na Slovensku dostupné trivalentné vakcíny a tiež vakcína vo forme nosového spreja (nosovej suspenznej aerodisperzie), ktorá je určená pre deti od 24 mesiacov do menej ako 18 rokov.

4. Kedy je vhodné dať sa zaočkovať proti chrípke?

Ochrana pred chrípkou - protilátky - sa v tele vytvárajú 2 až 3 týždne po očkovaní. Dôležité je vytvoriť si dostatočné množstvo protilátok proti chrípkovému vírusu skôr, ako sa chrípka začne šíriť v komunite. Preto sa vo všeobecnosti odporúča dať sa zaočkovať proti chrípke v priebehu októbra až do konca novembra, aby ochranný účinok vakcíny vydržal počas celej chrípkovej sezóny. V nevyhnutných prípadoch je možné očkovať aj v neskorších mesiacoch, dokonca aj v prípade, ak prebieha epidémia chrípky. Očkovanie by ste mali odložiť, ak pociťujete príznaky chrípky alebo prechladnutia.

Účinnosť chrípkovej vakcíny vo všeobecnosti klesá približne o 6 % - 11 % za mesiac. Keďže hladina protilátok po očkovaní by mala byť dostatočná ešte aj na ochranu pred prípadnou druhou vlnou chrípky v jarných mesiacoch, je dôležité správne načasovanie očkovania. Privčasným očkovaním (viac než 4 mesiace pred hlavným vrcholom aktivity chrípky, ktorý je obvykle na prelome januára a februára) vzniká riziko, že klesajúce hladiny protilátok nemusia poskytovať dostatočnú mieru ochrany práve počas vrcholu chrípkovej sezóny. Preto je optimálne začať s očkovaním proti chrípke až od októbra.

5. Komu odporúčame očkovanie proti chrípke?

Najmä osobám s chronickými ochoreniami, u ktorých ochorenie na chrípku zvyčajne vedie k zhoršeniu ich základného ochorenia, a osobám, u ktorých existuje vysoké riziko výskytu komplikácií po ochorení chrípkou.

Na základe odborných analýz je každoročné očkovanie proti chrípke opodstatnené obzvlášť v týchto dvoch skupinách rizikovej populácie:

1. staršie osoby – veková skupina nad 59 rokov,
2. osoby s chronickým farmakologicky riešeným stavom, ako sú:
   • chronické ochorenia dýchacieho systému,
   • chronické ochorenia srdca a ciev,
   • chronické ochorenia obličiek a pečene,
   • chronické metabolické ochorenia, vrátane cukrovky,
   • osoby s nedostatočnosťou imunitného systému (vrodenou alebo získanou),
   • osoby s poruchou funkcie priedušiek a pľúc (vrátane porúch respiračných funkcií po poranení mozgu, miechy, v dôsledku kŕčových stavov alebo ďalších neurologických či svalových porúch).

Očkovanie proti chrípke je ďalej odporúčané:

1. tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú tehotenstvo počas chrípkovej sezóny,
2. osobám, ktoré zvyšujú možnosť nákazy rizikových skupín:
   • osoby, ktoré sa starajú o rizikové skupiny obyvateľov (ide o povolania, ako sú zdravotníci a pracovníci v oblasti sociálnych služieb - napr. zamestnanci domovov pre seniorov, stacionárov, ošetrovatelia),
   • osoby, ktoré žijú s rizikovými osobami v domácnosti,
   • osoby, ktoré sú v kontakte s rizikovými osobami (zamestnanci pôšt, obchodov, služieb, v doprave, pracovníci v školstve - najmä učitelia v materských a základných školách, keďže prichádzajú do kontaktu s populáciou s vysokou chorobnosťou...).
3. zamestnancom kritickej infraštruktúry (policajti, hasiči,...)

Očkovanie proti chrípke sa odporúča aj deťom od 6 mesiacov do troch rokov. V tejto vekovej skupine má chrípka ťažký priebeh a je spojená s vysokým podielom vážnych komplikácií.

Chránení očkovaním by mali byť aj športovci cestujúci na zahraničné športové súťaže počas chrípkovej sezóny a cestujúci do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky.

Vybraným skupinám ľudí odporúčame súčasne s očkovaním proti chrípke aj očkovanie proti pneumokokovým ochoreniam.

Pneumokok (baktéria Streptococcus pneumoniae) môže u rizikových skupín zapríčiniť ťažký zápal pľúc, mozgu či otravu krvi, zvlášť počas chrípkovej sezóny. Rizikovými sú osoby 59-ročné a staršie, osoby umiestnené v liečebniach pre dlhodobo chorých, v domovoch sociálnych služieb, osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovo-cievneho systému, s metabolickými poruchami, osoby po transplantácii a osoby so zníženou imunitou.

Imunita po očkovaní proti pneumokokovým ochoreniam pretrváva v závislosti od použitej vakcíny päť alebo viac rokov, pri chrípke je potrebné očkovať sa každý rok.

6. Má očkovanie proti chrípke význam aj pre mladého a inak zdravého človeka?

Áno. U zaočkovaných ľudí je významne nižšia pravdepodobnosť, že ochorejú na chrípku a očkovanie ich zároveň chráni pred komplikáciami chrípkového ochorenia (ako sú napríklad zápal priedušiek, zápal pľúc, akútny zápal prínosových dutín, akútny zápal ucha) alebo pred hospitalizáciou.

Zaočkovaný mladý a zdravý človek chráni svoje zdravie, pomáha znižovať riziko nákazy pre ľudí vo svojom okolí a zachováva si práceschopnosť.

7. Ako postupovať v prípade záujmu o očkovanie proti chrípke?

Je potrebné osloviť svojho všeobecného lekára (lekár pre dospelých, pediater). Ten poskytne informácie o vakcínach proti chrípke, ktoré sú v tejto chrípkovej sezóne k dispozícii, a zároveň navrhne vhodný termín očkovania.

8. Je možné ochorieť na chrípku aj viackrát za sezónu?

Áno, je to možné. Môže sa to stať, pretože vírus chrípky ľahko a často podlieha mutáciám, ako aj preto, že existuje viacero druhov chrípkových vírusov súčasne. Počas sezóny tak medzi ľuďmi cirkulujú viaceré typy chrípkových vírusov a imunita po prekonaní jedného typu chrípky nemusí zabezpečiť ochranu proti inému. Napríklad po infekcii vírusom chrípky A je možné nakaziť sa vírusom chrípky B a naopak.

Keďže vakcína zámerne obsahuje viac podtypov vírusov chrípky A aj B, najlepšou prevenciou voči opakovanému ochoreniu na chrípku je práve očkovanie. Vakcína poskytne spoľahlivú ochranu pred tými vírusmi chrípky, ktorých antigény sa nachádzajú v očkovacej látke pre danú chrípkovú sezónu.

9. Účinkuje aj vakcína, ktorá svojím zložením „netrafí“ chrípkové kmene danej sezóny?

Môže sa stať, že zloženie vakcíny napokon „netrafí“ niektorý z chrípkových kmeňov, ktorý počas sezóny preváži v populácii, no nestáva sa to často. Zdôrazňujeme, že očkovanie je prínosné aj v tomto prípade.

Existujú štúdie, ktoré dokázali, že aj vakcína obsahujúca odlišné vakcinálne kmene dokáže znížiť výskyt horúčkových stavov a horúčkových respiračných ochorení horných dýchacích ciest až o 20 %.

Najmä v prípade rizikových skupín obyvateľstva to nie je zanedbateľné percento a takáto ochrana, hoci čiastočná, má pre nich veľký význam.

10. Nakoľko účinné sú vo všeobecnosti chrípkové vakcíny?

Účinnosť chrípkovej vakcíny závisí od veku a schopnosti očkovanej osoby vytvoriť si dostatočnú imunitnú odpoveď na očkovanie. Je ovplyvnená aj tým, nakoľko sú si podobné kmene chrípky obsiahnuté vo vakcíne s tými, ktoré napokon cirkulujú v danej chrípkovej sezóne.

U zdravých osôb (detí a dospelých do 65 rokov) sa uvádza účinnosť chrípkových vakcín 70 – 90 %. U starších osôb účinnosť klesá. Zdôrazňujeme však, že očkovanie proti chrípke ľudí vo vekovej skupine 65+ vedie k až 60-percentnému zníženiu hospitalizácií v dôsledku pneumónie a chrípky a dokonca k až 68-percentnému zníženiu počtu úmrtí v súvislosti chrípkou.

Práve vzhľadom na uvedené prínosy očkovania proti chrípke WHO odporúča, aby minimálne 75 % ľudí vo vyššom veku (ako aj osôb s chronickými ochoreniami) bolo zaočkovaných proti sezónnej chrípke.

11. A čo očkovanie proti COVID-19? Naposledy som bol zaočkovaný vlani, ochráni ma to teraz na jeseň?

Tvorba ochrannej hladiny protilátok (či už po očkovaní alebo po prekonaní ochorenia) a jej pretrvávanie v organizme je individuálna. Závisí od viacerých faktorov, ako napr. vek, pridružené ochorenia, stav imunitného systému očkovanej osoby a podobne. Interval medzi posilňujúcimi dávkami alebo medzi prekonaním ochorenia a očkovaním sa vo všeobecnosti uvádza minimálne štyri mesiace. Odporúčame posilňujúcu dávku približne v rovnakom čase ako očkovanie proti chrípke (október, november).

Zvýšenie ochrany pred závažným ochorením COVID-19 po podaní posilňujúcej dávky je najvhodnejšie pre ľudí s vyšším rizikom závažného ochorenia, t. j. starších dospelých a ľudí so zdravotnými rizikovými faktormi.

12. Prečo nie je možné, aby sa zaočkovaný človek nakazil chrípkou priamo z očkovacej látky proti chrípke?

Prečo sa u niekoho môžu po očkovaní objaviť príznaky ochorenia pripomínajúce chrípku? Bežné vakcíny proti chrípke vo forme injekcie sú neživé, obsahujú len časti vírusu chrípky (antigény). Vakcína vo forme nosového spreja obsahuje živý, ale oslabený vírus, ktorý nie je schopný vyvolať ochorenie.

Neživú vakcínu je možné podať osobám od 6. mesiaca života a živá nosová vakcína s oslabeným vírusom je určená pre osoby vo veku od 24 mesiacov do 18 rokov.

Ak človek po očkovaní pociťuje príznaky typické pre chrípku, deje sa to z týchto dôvodov:

• Príznaky pripomínajúce chrípku sa môžu vyskytnúť ako jeden zo zriedkavejších vedľajších účinkov očkovania. Tak ako všetky lieky, aj vakcíny proti chrípke môžuspôsobovať nežiaduce účinky, hoci sa zďaleka neprejavia u každého. Ide o prirodzenú reakciu organizmu, ktorá naznačuje, že imunitný systém rozpoznal vo vakcíne podnet na vytvorenie protilátok proti chrípke. Známe nežiaduce účinky danej vakcíny sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa (tzv. príbalový leták). Medzi najčastejšie nežiaduce účinky patria bolesť hlavy, únava a bolesť v mieste podania očkovacej látky. Nežiaduce účinky spravidla odznejú do 2 - 3 dní.
• K očkovaniu došlo počas inkubačného času chrípky, a teda vírus chrípky do organizmu stihol vniknúť ešte pred očkovaním. V tomto prípade sa u zaočkovanej osoby môžu prejaviť príznaky ochorenia, nakoľko si organizmus nestihol vytvoriť dostatočnú hladinu protilátok na ochranu pred infekciou.
• Vakcíny proti chrípke nechránia pred infekciou a ochorením vyvolaným inými vírusmi, ktoré môžu tiež spôsobiť príznaky podobné chrípke. Medzi takéto „nechrípkové“ vírusy patrí napríklad rinovírus (príčina bežného prechladnutia), príp. respiračný syncyciálny vírus, ktorý je často príčinou respiračných ochorení.
• Vakcíny proti chrípke sú vysoko účinné, no nie sú stopercentné. Zriedkavo sa môžu vyskytnúť jednotlivci, u ktorých sa protilátky proti chrípke nevytvoria v dostatočnom množstve alebo aj vôbec.

13. Aká býva zaočkovanosť obyvateľstva Slovenska proti chrípke?

Má význam aj zaočkovanosť v jednotkách percent? Za posledných desať chrípkových sezón sa zaočkovanosť slovenskej populácie proti chrípke pohybovala okolo 4,5 %. Zaočkovanosť mierne stúpla počas dvoch chrípkových sezón 2020/2021 (5,7 %) a 2021/2022 (6 %). Počas sezóny 2022/2023 zaočkovanosť proti chrípke klesla na 4,8 %. V sezóne 2023/2024 vzrástla na 4,9 % a v sezóne 2024/2025 stúpla na 5,2 %.

Z pohľadu dosiahnutia kolektívnej ochrany je síce úroveň zaočkovanosti v jednotkách percent zanedbateľná, avšak z pohľadu jednotlivca má toto očkovanie veľký význam - zaočkovaný chráni sám seba, chráni svojich najbližších, redukuje sa práceneschopnosť a znižuje sa riziko hospitalizácie v dôsledku chrípky.

Vývoj zaočkovanosti proti chrípke v % populácie od chrípkovej sezóny 1996/1997 do chrípkovej sezóny 2024/2025

​

PREVENCIA RESPIRAČNÝCH OCHORENÍ

1. Počas chrípkovej sezóny cirkulujú v populácii aj iné patogény (pôvodcovia ochorení), ktoré zapríčiňujú chrípke podobné ochorenia. Aké dopady môžu mať na organizmus?

Chrípku spôsobuje vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov. Chrípke podobné ochorenia vyvolávajú adenovírusy, rinovírusy, respiračný syncyciálny vírus (RSV), baktérie Mycoplasma pneumoniae, Moraxella catarrhalis a vírus parachrípky. Chrípka, chrípke podobné ochorenia, ale aj COVID-19 sú respiračné infekcie, ktoré majú podobné príznaky a aj mechanizmus prenosu.

COVID-19

• postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém - môže dôjsť k poškodeniu cievnej steny, hrozí narušenie zrážanlivosti krvi a následne sú pacienti náchylnejší na vznik krvných zrazenín, PREVENCIA RESPIRAČNÝCH OCHORENÍ
• rizikoví sú najmä seniori a osoby s nadváhou až obezitou, diabetom, hypertenziou a inými chronickými ochoreniami bez ohľadu na vek.
• časť ľudí má po prekonaní covidu dlhodobé zdravotné komplikácie, ktoré môžu pretrvávať týždne až mesiace (tzv. long covid).

Rinovírusy

• sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá obvykle trvá sedem až desať dní,
• pri oslabenej imunite, u astmatikov alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc.

Adenovírusy

• môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojoviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia,
• len zriedka ide o závažné ochorenie.

Respiračný syncyciálny vírus – RSV

• napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie alebo chrípku, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.

Mycoplasma pneumoniae

• najmenší samostatne žijúci mikroorganizmus (baktéria), ktorý spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých,
• prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním alebo sipotom,
• môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém.

Moraxella catarrhalis

• baktéria Moraxella catarrhalis patrí k bežným a častým pôvodcom respiračných infekcií najmä u detí,
• môže sa nachádzať aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky a nešíria ju do okolia,
• pri premnožení môže vyvolať zápaly horných aj dolných dýchacích ciest či zápal stredného ucha,
• liečbu antibiotikami určuje lekár.

Vírus parainfluenzy (parachrípky)

• prejavuje sa akútnym zápalom dýchacích ciest, predovšetkým u dojčiat a malých detí,
• známe sú štyri základné typy: typ 1 je hlavný pôvodca tracheobronchitídy u detí, typ 3 je po RSV druhým najčastejším pôvodcom pneumónie a bronchopneumónie u detí do 1 roka.

2. V týždenných aktualizáciách výskytu akútnych respiračných ochorení zverejňovaných počas chrípkovej sezóny používate aj skratku SARI. O čo ide?

SARI (Severe Acute Respiratory Infection) je ťažká akútna respiračná infekcia. Pacient so SARI je osoba s náhlym zvýšením teploty nad 38 °C a kašľom alebo bolesťou hrdla (s absenciou inej diagnózy) s dýchavičnosťou alebo problémami s dýchaním, ktorej klinický stav si vyžaduje hospitalizáciu. SARI môžu spôsobiť vírusy chrípky, SARS-CoV-2, RSV vírus a ďalšie patogény.

3. Je možné naraz ochorieť na chrípku a COVID-19, či byť súčasne infikovaný napríklad vírusom chrípky a adenovírusom?

Áno. Oslabený organizmus je totiž náchylnejší na ďalšie infekcie. Súbežný priebeh chrípky a iného respiračného ochorenia môže zvýšiť závažnosť príznakov, zvýšiť riziko vzniku závažnejších komplikácií, zhoršiť váš zdravotný stav, skomplikovať liečbu, prípadne mať fatálne následky.

4. Ochráni ma očkovanie proti chrípke aj pred COVID-19 a naopak, očkovanie proti COVID-19 pred chrípkou?

Nie, pretože ide o dva rôzne vírusy a každá zo schválených vakcín chráni iba pred tým ochorením, na prevenciu ktorého bola vyvinutá. Očkovanie proti chrípke aj očkovanie proti COVID-19 však podstatne znížia riziko, že súčasne budete mať chrípku aj COVID-19. Súbežný priebeh oboch ochorení, respektíve prekonanie oboch infekcií v krátkom časovom rámci, môže významne zhoršiť váš celkový zdravotný stav.

5. Aký postup zvoliť v prípade, ak sa chcem dať zaočkovať proti chrípke a zaočkovať, respektíve preočkovať sa proti COVID-19?

Nakoľko ide o neživé vakcíny, v princípe je možné podať obe vakcíny naraz. Očkovaciu látku proti chrípke je možné aplikovať súčasne nielen s vakcínou proti ochoreniu COVID-19, ale aj s inou vakcínou, napríklad proti pneumokokovým ochoreniam. Odporúča sa minimálny odstup medzi rôznymi očkovaniami 4 až 7 dní, obvykle sa uplatňuje odstup 14 dní. Odstup medzi očkovaniami nie je nevyhnutný, no slúži na odlíšenie prípadných nežiaducich účinkov vakcíny.

6. Chráni očkovanie proti chrípke aj pred chrípke podobnými ochoreniami?

Je možné dať sa proti nim očkovať? Očkovanie proti chrípke je špecifickou prevenciou chrípky. Nechráni pred ostatnými chrípke podobnými ochoreniami (CHPO) vyvolanými či už adenovírusmi, respiračnými syncyciálnymi vírusmi (RSV), rinovírusmi, Mycoplasma pneumoniae či vírusom parachrípky.

7. Ako si chrániť zdravie pred chrípkou a inými respiračnými ochoreniami?

Chrípka, chrípke podobné ochorenia a aj COVID-19 patria medzi nákazy prenášané vzdušnou cestou.

V menšej miere môžu k ich šíreniu prispievať aj kontaminované povrchy - kontaktom sa škodlivý patogén (pôvodca ochorenia) prenesie z povrchu na ruky a následne si ho možno nevedomky zaniesť na sliznice (ústa, nos či oči), cez ktoré pôvodca ochorenia prenikne do tela. Keďže sa spomínané choroby šíria v princípe rovnako, fungujú na ne aj rovnaké zásady prevencie.

Obzvlášť počas chrípkovej sezóny odporúčame dôsledne dodržiavať nasledujúce všeobecné zásady prevencie ochorení prenášaných vzdušnou cestou:

• vyhýbať sa kontaktu s osobami s príznakmi ochorenia,
• dôkladná hygiena rúk (umývanie mydlom a teplou vodou, použitie dezinfekcie na ruky na báze alkoholu) po každom návrate domov či po príchode do práce, po ceste v hromadných prostriedkoch, pred a po návšteve lekára a nemocnice, pred, počas, po príprave jedla a pred jeho konzumáciou, po použití toalety, pri akomkoľvek pocite nečistých rúk,
• dodržiavať respiračnú etiketu (kašeľ a kýchanie do jednorazovej vreckovky či lakťovej jamky, nie do dlane), bezodkladné vyhadzovanie použitých vreckoviek do uzatvárateľnej nádoby na odpad,
• časté krátke nárazové vetranie miestností niekoľkokrát počas dňa,
• dbať na dodržiavanie hygienických návykov špeciálne u detí, naučiť ich správnemu umývaniu rúk a respiračnej etikete (vyfúkať si nos, kýchanie a kašľanie do vreckovky/rukáva/lakťovej jamky, nie do dlane),
• očkovanie proti respiračným ochoreniam (ideálnu ochranu očkovaním pred respiračnými ochoreniami predstavuje takzvaná triáda očkovania, teda kombinácia ochrany pred COVID-19, chrípkou a proti pneumokokovým ochoreniam),
• obmedziť podávanie rúk, objímanie pri pozdrave, nedotýkať sa tváre a očí neumytými rukami,
• pravidelná dezinfekcia povrchov, ktorých sa ľudia často dotýkajú, prípadne nezdieľať osobné predmety s inými ľuďmi,
• v materských školách dôsledne vykonávať vstupný ranný filter, vďaka ktorému sa zamedzí, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa,
• v čase zvýšenej chorobnosti na pracovisku zvážiť nevyhnutnosť porád a podobných fyzických stretnutí; ak to povaha práce dovoľuje, využiť prácu z domu,
• v prípade prvých príznakov ochorenia zostať ihneď doma, aby sa zamedzilo šíreniu ochorenia, napríklad v pracovných či detských kolektívoch a iných verejných priestoroch - a liečiť sa,
• v prípade ochorenia sa nestretávať s osobami, ktoré s vami nežijú v jednej domácnosti, obzvlášť, ak ide o vysoko rizikové skupiny (seniori, chronicky chorí, imunokompromitované osoby, tehotné ženy, malé deti a bábätká),
• mať prekryté dýchacie cesty odporúčame návštevníkom v nemocniciach, čakárňach a ambulanciách lekárov, domovoch sociálnych služieb a lekárňach. V týchto priestoroch sa nachádzajú zraniteľné skupiny osôb, napríklad ľudia s akútnymi či chronickými ochoreniami, imunokompromitované osoby, tehotné ženy či osoby vo vyššom veku.
• Prekrytie dýchacích ciest respirátorom odporúčame aj osobám, ktoré začínajú pociťovať príznaky respiračného ochorenia, v preplnených priestoroch, či počas akejkoľvek situácie, ktorú vyhodnotíte ako rizikovú.

ŽIVOTNÝ ŠTÝL POČAS CHRÍPKOVEJ SEZÓNY

1. Ako ešte sa dá podporovať obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny?

Zdôrazňujeme, že najefektívnejšiu a najspoľahlivejšiu formu ochrany poskytuje očkovanie proti chrípke. Okrem toho možno svoju obranyschopnosť ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B-komplexu a vitamínu D. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie. Obliekajte sa primerane počasiu, systémom vrstvenia oblečenia, v interiéri často nárazovo vetrajte.

2. Ako inak je možné ešte zvyšovať obranyschopnosť špeciálne u detí?

Každodenný pobyt vonku

S deťmi je vhodné chodiť každý deň von, bez ohľadu na počasie, ale v primeranom oblečení. Pravidelné prechádzky vonku prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, čo podporuje ich funkciu. Slnečné žiarenie ovplyvňuje tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému.

Pravidelné umývanie rúk

Potrebné je vštepovať základy hygieny deťom trpezlivo a neúnavne už od predškolského veku. Umývanie rúk pred jedlom, po použití toalety, po ceste v hromadných dopravných prostriedkoch, pobyte na ihriskách a po príchode domov by sa pre deti malo stať samozrejmosťou. Nevyhnutnosťou je naučiť deti používať vreckovky.

Zdravá strava s vitamínmi

Najväčší význam pre rozvoj imunity majú vitamíny C, D, E a minerál zinok. Detský organizmus oslabuje aj nedostatok nenasýtených mastných kyselín, ktoré si telo nevie vyrobiť.

Deťom chýbajú predovšetkým omega 3 kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v rybom tuku, oleji z tresčej pečene či rakytníkovom a chia oleji.

Odpočinok

Odpočinok detské telo výdatne zregeneruje a dodá mu energiu na boj s vírusmi a baktériami. Deti do troch rokov veku by mali ideálne spať 12 hodín denne.

Mladšie batoľatá (deti do 24 mesiacov veku), ako aj deti slabšie, rýchlo unaviteľné, by okrem nočného spánku mali spať ešte dvakrát denne.

Staršie batoľatá (2 - 3 r.) spia okrem noci ešte raz denne. Želáme vám pokojnú chrípkovú sezónu a pevné zdravie.

U detí školského veku už potrebu spánku dostatočne kryje nočný spánok. Jeho dĺžka by mala byť u detí do 6 rokov veku najmenej 11 hodín denne, u detí mladšieho školského veku (do 12 rokov veku) 10 až 11 hodín spánku, u detí staršieho školského veku a dospievajúcich 9 až 10 hodín spánku.

Potreba spánku u detí je vysoko závislá od stupňa vývoja a zrelosti organizmu dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým sú nároky na dĺžku spánku vyššie. Potreba spánku však vykazuje veľké individuálne rozdiely.

Ochrana pred pasívnym fajčením

Rôzne ochorenia, ako sú zápal priedušiek, bronchitída, alergia, astma alebo aj zápal ucha, môžu tkvieť aj v pasívnom prijímaní cigaretového dymu. Ten totiž obsahuje toxické látky, ktoré dráždia alebo poškodzujú bunky v tele a znižujú obranyschopnosť.

Želáme vám pokojnú chrípkovú sezónu a pevné zdravie

Úrad verejného zdravotníctva SR