Dobrovoľný hasičský zbor

Sv. Florián sa uctieva ako patrón požiarnikov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. 

Človek a oheň, obec a požiarna ochrana, požiarnici a sv. Florián, to sú spojenia, nad ktorými sa už po niekoľko generácií takmer nikto ani nezamyslí. Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinné spoločenstvo obyvateľov obce, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok alebo spánok a bežať na pomoc, keď zaznie signál – „horí.“

Hasičská zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona má svojho ochrancu a patróna sv. Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke hasiaceho horiaci dom.

Prečo práve sv. Florián je patrón požiarnikov?
Svätý Florián žil koncom 3. a začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légií. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.

Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil, že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby sa všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.

Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu cieľ svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: „Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan.“ Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývalý dôstojník je kresťan. Začal to s ním zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: „Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi. Najprv som Kristov, potom cisárov.“

Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strane zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec prikázali, aby mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns.

Plukovník Florián si kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304.

Po skončení obdobia prenasledovania kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz.
Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druhá časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupom Gedeonom vyžiadali od pápeža telesné pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novo vystavanom chráme v Krakove. Odvtedy sa sal sv. Florián patrónom Poľska.

Dobrovoľná požiarna ochrana SR, verná tradíciám svojich otcov, vyhlásila deň sv. Floriána - 4. máj za Deň požiarnikov.

Humánny odkaz našich predkov, ktorí založili dobrovoľné hasičstvo a požiarnictvo na Slovenku nadväzuje na tradície dobrovoľných hasičov, ktorí pomáhali ľuďom v núdzi, nešťastí, v ohrození zdravia a majetku pred požiarmi a živelnými pohromami. Sme radi, že aj dnes aj v našej obci sú ľudia ochotní obetovať svoj čas a riskovať svoje zdravie pre dobro a pomoc iným. Máme odvážnych mužov a ženy, ktoré nedbajú na stranícku príslušnosť, či rasovú, národnostnú alebo spoločenskú rozdielnosť. Sú ochotní a schopní, v každom nešťastí opustiť teplo a pohodlie domova a nasadiť svoje sily na záchranu životov i majetku, čo nie raz dokázali aj skutkami a zásahmi. Zároveň sa venujú výchove mladých hasičov čo je pre našu spoločnosť veľký prínos. Zapájajú sa do rôznych súťaží, kde si merajú sily z hasičmi z iných obcí. Aj napriek ťažkým finančným podmienkam neutícha ich aktivita čo dokazujú aj plánom práce na tento rok. Aby požiarny zbor skutočne fungoval potrebuje mať aktívnych členov a preto majú v pláne niekoľko členských schôdzí, no aby neostali len pri teórií, chcú aj naďalej pokračovať v preventívnych protipožiarnych kontrolách v našej obci, plánujú účasť na previerkovej oblastnej súťaže v rámci OV DPO Brezno. Rozhodli sa upraviť hasičský areál a požiarnu zbrojnicu opraviť požiarnu nádrž na hasičskom potoku, vykonajú aspoň jedno hasičské cvičenie a samozrejme nezabudli ani na detské družstvo , ktoré sa zúčastní na súťaži Plameň. Myslím, že si zaslúžia našu úctu. No a na záver Vám ponúkame mená tých, ktorí si zaslúžia náš obdiv:

Predseda DHZ: Ing. Kokavec IVAN

Ostatní členovia:

• Aschenbier Vít st.
• Blaschke Milan
• Faško Ján
• Blaženiak Marián 
• Karasová Alena
• Kurtík Jaroslav st.
• Kurtík Jaroslav ml.
• Kelner Ivan
• Podmanický Martin
• Blaschkeová Jarmila
• Sedlák Peter
• Suja Ján
• Švantner Alfonz
• Ing. Tisovčík Dezider
• Tisovčík Jaroslav
• Zajak Ivan 
• Ing. Tisovčíková Terézia
• Vlček Jaroslav
• Vraniak Alojz
• Zajak František

STANOVY PDF

Dobrovoľný hasičský zbor obce 

Na základe absolvovania základnej prípravy členov hasičských jednotiek v zmysle § 40 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov v rozsahu 40 hodín. Uvedená príprava sa uskutočnila v dňoch 19.11 a 27.11.2016 v súlade vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 611/2006 Z.z. o hasičských jednotkách. Členom dobrovoľníckeho hasičského zboru obce sa môže stať len ten, kto sa zúčastnil uvedeného školenia a úspešne školenie ukončil. V našej obci sú to:

• Aschenbier Štefan
• Aschenbier Vít st.
• Béky Matej
• Faško Ján
• Halúzka Peter
• Karasová Alena
• Ing. Kokavec Ivan
• Kurtík Jaroslav st.
• Luštiak Róbert
• Révész Roman
• Marek Suja – Pumel
• Štefík Bohumír
• Ing. Anna Tisovčíková
• Ing. Tisovčík Dezider
• Ing. Tisovčíková Terézia
• Vlček Jaroslav
• Vlček Vincent
• Zajaková Klára
• Veverková Martina
• Podmanický Martin
• Petrek Marek

Rodiel medzi DHZ a DHZO je v tom, že každý člen DHZO musí prejsť školením !!!!!!