Do našej obce zavíta MIKULÁŠ!

Veľmi, veľmi dávno, v gréckom meste Patara, sa narodilo do bohatej rodiny
dieťatko Nikolaos - Mikuláš. Mikulášovi rodičia boli dobrí, mali radi ľudí,
pomáhali im a tak vychovávali aj synčeka Mikuláša.

Keď bol Mikuláš veľmi mladý, jeho rodičia zomreli, a on po nich zdedil veľký majetok. Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie, mohol si žiť bezstarostne a v blahobyte, rozhodol sa však inak.

Začal pomáhať chudobným, chorým ľuďom a všetkým, ktorí sa
ocitli v núdzi. Mikuláš veril, že za dobré skutky sa dostane do neba. Pomáhal
tajne, pretože bol skromný a nechcel, aby ho za pomoc ľudia chválili. Mikuláš sa
rád učil, preto šiel študovať za more, do Alexandriie.
Raz, keď cestoval domov, uvidel ako z lode, cez palubu spadol do vody jeden
muž. Mikuláš ho zachránil pred utopením. Netušil, že ten muž je dôležitý
a vážený človek, ktorý cestoval do mesta Myra, aby tam pomohol vybrať
nového biskupa. Keď potom došli do Myry, človek, ktorého Mikuláš zachránil,
navrhol, aby za biskupa zvolili obetavého Nikolaosa,

ktorý nosí aj meno víťaza -
niki=víťazstvo, laos=ľud.

Aj keď Mikuláš netúžil po povýšení, uvedomil si že ako
biskup bude mať možnosť rozhodovať o dôležitých veciach v meste a bude
môcť pomáhať viac ľuďom. Tak sa aj stalo. Mikuláš zachránil mnoho
nespravodlivo odsúdených, ktorých vykúpil z väzenia vďaka svojmu bohatstvu.
Dal aj postaviť nemocnicu pre chudobných ľudí.

Za nezištnú pomoc si ľudia
Mikuláša veľmi obľúbili, vážili si ho a mali ho radi. Mikuláš sa často stretával
a rozprával s chudobnými ľuďmi a preto vedel, čo im chýba.

Legenda hovorí,
že Mikuláš v noci obchádzal domy chudobných rodín a na okne im nechával
peniaze a niečo dobré pre deti. Raz sa dozvedel, že jeden otec nešťastne prišiel
o všetky peniaze a preto sa jeho tri dcéry nemôžu vydať. Mikuláš im tajne
položil na okno mešec s peniazmi. Prvý deň pre prvú dcéru, druhý deň pre
druhú. Otec troch dcér bol zvedavý, odkiaľ sa peniaze na okne berú, preto
v tretiu noc po tme vyčkával. Keď sa pri okne objavil Mikuláš, úctivo mu ďakoval
a od radosti ľuďom rozprával o jeho šľachetnom skutku.

Staručký biskup Mikuláš odišiel z tohoto sveta v jeden studený zimný deň, 6. decembra. Ľudia naňho spomínali s úctou a láskou a pre jeho dobré srdce a pomocné ruky ho
začali volať svätý Mikuláš. Svätý Mikuláš dodnes, v noci pred 6. decembrom
chodí popod okná a pozerá ako sa deti správajú. Či pomáhajú rodičom, starým
rodičom a súrodencov, či si ukladajú svoje hračky, či sú dobré, alebo
neposlušné.
Na svete je veľmi veľa detí, ktoré čakajú na mikulášsky balíček, preto má svätý
Mikuláš pomocníkov - anjelika pre dobré deti a čertíka pre neposlušníkov. Aby
Mikuláš neprehliadol ani jedno dieťa, malo by si každé dieťa, v predvečer
Mikulášových menín, vyčistiť celkom samé svoje topánky, alebo čižmičky
a vyložiť ich do okna, alebo ku dverám. Mikuláš a jeho pomocníci ich isto
naplnia podľa zásluh. Dobré deti si v čižmičke nájdu dobroty a neposlušníci si
často nájdu kukuricu, mrkvu, uhlie, či zemiaky. Aká práca, taká pláca !